Život Prešova
online
online
Michel Piccoli, ikona kinematografie, sa narodil pred 100 rokmi
27.12.2025 Celý región
Paríž/Paríž
27. decembra (TASR) - Patril k najvšestrannejším francúzskym hercom
svojej generácie. Stvárnil zvodcov, vraha či pápeža. Počas svojej
kariéry, ktorá trvala sedem desaťročí, hral vo viac než 200 filmoch.
Diváci si ho pamätajú zo skvostov svetovej kinematografie ako Veľká
žranica (1973) či filmov Luisa Buňuela Kráska dňa (1967) a Prízrak
slobody (1974).
Od narodenia Michela Piccoliho, francúzskeho herca, režiséra a producenta, uplynie v sobotu 27. decembra 100 rokov.
V roku 1989 strávil niekoľko mesiacov v bývalom Československu, kde nakrúcal film Marta a ja (1990) režiséra Jiřího Weissa. Na rozdiel od svojich francúzskych filmových kolegov Jeana-Paula Belmonda a Alaina Delona, ktorí vo svojej najväčšej sláve pôsobili neuveriteľne krásne (Delon) alebo nesmierne drzo (Belmondo), Piccoli pripomínal skôr staršieho štátnika.
Jacques Daniel Michel Piccoli sa narodil 27. decembra 1925 v Paríži. Pochádzal z dobre situovanej umeleckej rodiny. Otec, pôvodom Talian zo švajčiarskeho Ticina, bol huslista a matka, Francúzka zase klaviristka. Herectvu sa začal venovať hneď po druhej svetovej vojne. Na začiatku kariéry bol najmä divadelným hercom. Stvárnil desiatky úloh pod taktovkou režisérov Jeana Vilara, Jeana-Louisa Barraulta či Petra Brooka.
Pred kamerou sa prvýkrát objavil v dobrodružnom príbehu Čary a kúzla (1945). Po prvý raz na seba upozornil v kultovom filme Pohŕdanie (1963) režiséra Jeana-Luca Godarda, kde hral manžela herečky Brigitte Bardotovej. Okrem Bardotovej si zahral aj s Romy Schneiderovou vo filmoch Zlodejka (1966), Veci života (1970) či Mado (1976). V snímke Bytosti (1966) režisérky Agnés Vardovej zasa vytvoril dvojicu s Catherine Deneuveovou a s Claudiou Cardinaleovou hral v romantickom filme Dievča v modrom zamate (1978).
Najväčšiu popularitu dosiahol začiatkom 70. rokov, kedy hral vo filme Topaz (1969) anglického režiséra Alfreda Hitchcocka alebo v snímke Skrytý pôvab buržoázie (1972) Luisa Buňuela. Práve stretnutie s týmto španielskym režisérom bolo pre Piccoliho významným momentom. Z ich dlhoročného priateľstva a spolupráce vzišlo viacero úloh a Piccoli sa stal jeho „dvorným“ hercom.
Po prvý raz spolupracovali vo filmovej dráme Smrť v tejto záhrade (1956). Nasledovali filmy Denník komornej (1964) a Kráska dňa (1967), kde opäť účinkoval s Deneuveovou. Buňuel obsadil Piccoliho aj do filmu Mliečna dráha (1969) či do spomínanej drámy s prvkami čiernej komédie Skrytý pôvab buržoázie, ktorá získala Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Poslednou bola úloha v surrealistickom diele Prízrak slobody (1974). Piccoli sa blysol tiež vo filmoch ďalších režisérov - Clauda Sauteta, Clauda Chabrola alebo Louisa Malla.
Vystupoval často i v satirických a kontroverzných filmoch. Takým je aj škandalózna tragikomédia Veľká žranica (1973) talianskeho režiséra Marca Ferreriho, kde štvoricu zhýralých priateľov spolu s Piccolim stvárnili Marcello Mastroianni, Ugo Tognazzi a Philippe Noiret. S Ferrerim spolupracoval aj na snímke Dillinger je mŕtvy (1969), kde väčšinu celovečerného filmu Piccoli odohrá celkom sám a bez slov.
V jeho filmografii bol významný aj film Zvláštny prípad (1981), za ktorý si vyslúžil nomináciu na Césara a ocenenie získal aj na Berlínskom filmovom festivale. V polovici 90. rokov sa vrhol ako debutant na filmovú réžiu. „Je lepšie byť začínajúcim režisérom než starnúcim hercom,“ uviedol sebaironicky.
Patril k žiadaným hercom aj na sklonku svojej kariéry. Hral maliara v takmer štvorhodinovom veľkofilme Jacquesa Rivetta s názvom Krásna hašterilka (1991) alebo ako 85-ročný stvárnil pápeža vo filme Máme pápeža! (2011).
Piccoli bol držiteľom viacerých ocenení. V roku 1980 získal hlavnú cenu na Filmovom festivale v Cannes za najlepší mužský herecký výkon vo filme Skok do prázdna (1980). O dva roky si odniesol Strieborného medveďa z filmového festivalu Berlinale za film Zvláštny prípad a v roku 2011 si prevzal čestné ocenenie Európskej filmovej akadémie (EFA). Krátko pred jeho 90. narodeninami, v roku 2015, bola vo Francúzsku vydaná jeho autobiografia „J'ai vécu dans mes reves“ (Žil som vo svojich snoch).
Bol trikrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola herečka Éléonore Hirtová (1954-1965), s ktorou mal dcéru. Potom ho uchvátila šansoniérka a herečka Juliette Grécová (1966-1977). Po tretí raz sa oženil v roku 1980 s Ludivine Clercovou, s ktorou si adoptovali syna a dcéru.
Michel Piccoli zomrel 12. mája 2020 vo veku 94 rokov v obci Saint-Philbert-sur-Risle na severe Francúzska.
Od narodenia Michela Piccoliho, francúzskeho herca, režiséra a producenta, uplynie v sobotu 27. decembra 100 rokov.
V roku 1989 strávil niekoľko mesiacov v bývalom Československu, kde nakrúcal film Marta a ja (1990) režiséra Jiřího Weissa. Na rozdiel od svojich francúzskych filmových kolegov Jeana-Paula Belmonda a Alaina Delona, ktorí vo svojej najväčšej sláve pôsobili neuveriteľne krásne (Delon) alebo nesmierne drzo (Belmondo), Piccoli pripomínal skôr staršieho štátnika.
Jacques Daniel Michel Piccoli sa narodil 27. decembra 1925 v Paríži. Pochádzal z dobre situovanej umeleckej rodiny. Otec, pôvodom Talian zo švajčiarskeho Ticina, bol huslista a matka, Francúzka zase klaviristka. Herectvu sa začal venovať hneď po druhej svetovej vojne. Na začiatku kariéry bol najmä divadelným hercom. Stvárnil desiatky úloh pod taktovkou režisérov Jeana Vilara, Jeana-Louisa Barraulta či Petra Brooka.
Pred kamerou sa prvýkrát objavil v dobrodružnom príbehu Čary a kúzla (1945). Po prvý raz na seba upozornil v kultovom filme Pohŕdanie (1963) režiséra Jeana-Luca Godarda, kde hral manžela herečky Brigitte Bardotovej. Okrem Bardotovej si zahral aj s Romy Schneiderovou vo filmoch Zlodejka (1966), Veci života (1970) či Mado (1976). V snímke Bytosti (1966) režisérky Agnés Vardovej zasa vytvoril dvojicu s Catherine Deneuveovou a s Claudiou Cardinaleovou hral v romantickom filme Dievča v modrom zamate (1978).
Najväčšiu popularitu dosiahol začiatkom 70. rokov, kedy hral vo filme Topaz (1969) anglického režiséra Alfreda Hitchcocka alebo v snímke Skrytý pôvab buržoázie (1972) Luisa Buňuela. Práve stretnutie s týmto španielskym režisérom bolo pre Piccoliho významným momentom. Z ich dlhoročného priateľstva a spolupráce vzišlo viacero úloh a Piccoli sa stal jeho „dvorným“ hercom.
Po prvý raz spolupracovali vo filmovej dráme Smrť v tejto záhrade (1956). Nasledovali filmy Denník komornej (1964) a Kráska dňa (1967), kde opäť účinkoval s Deneuveovou. Buňuel obsadil Piccoliho aj do filmu Mliečna dráha (1969) či do spomínanej drámy s prvkami čiernej komédie Skrytý pôvab buržoázie, ktorá získala Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Poslednou bola úloha v surrealistickom diele Prízrak slobody (1974). Piccoli sa blysol tiež vo filmoch ďalších režisérov - Clauda Sauteta, Clauda Chabrola alebo Louisa Malla.
Vystupoval často i v satirických a kontroverzných filmoch. Takým je aj škandalózna tragikomédia Veľká žranica (1973) talianskeho režiséra Marca Ferreriho, kde štvoricu zhýralých priateľov spolu s Piccolim stvárnili Marcello Mastroianni, Ugo Tognazzi a Philippe Noiret. S Ferrerim spolupracoval aj na snímke Dillinger je mŕtvy (1969), kde väčšinu celovečerného filmu Piccoli odohrá celkom sám a bez slov.
V jeho filmografii bol významný aj film Zvláštny prípad (1981), za ktorý si vyslúžil nomináciu na Césara a ocenenie získal aj na Berlínskom filmovom festivale. V polovici 90. rokov sa vrhol ako debutant na filmovú réžiu. „Je lepšie byť začínajúcim režisérom než starnúcim hercom,“ uviedol sebaironicky.
Patril k žiadaným hercom aj na sklonku svojej kariéry. Hral maliara v takmer štvorhodinovom veľkofilme Jacquesa Rivetta s názvom Krásna hašterilka (1991) alebo ako 85-ročný stvárnil pápeža vo filme Máme pápeža! (2011).
Piccoli bol držiteľom viacerých ocenení. V roku 1980 získal hlavnú cenu na Filmovom festivale v Cannes za najlepší mužský herecký výkon vo filme Skok do prázdna (1980). O dva roky si odniesol Strieborného medveďa z filmového festivalu Berlinale za film Zvláštny prípad a v roku 2011 si prevzal čestné ocenenie Európskej filmovej akadémie (EFA). Krátko pred jeho 90. narodeninami, v roku 2015, bola vo Francúzsku vydaná jeho autobiografia „J'ai vécu dans mes reves“ (Žil som vo svojich snoch).
Bol trikrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola herečka Éléonore Hirtová (1954-1965), s ktorou mal dcéru. Potom ho uchvátila šansoniérka a herečka Juliette Grécová (1966-1977). Po tretí raz sa oženil v roku 1980 s Ludivine Clercovou, s ktorou si adoptovali syna a dcéru.
Michel Piccoli zomrel 12. mája 2020 vo veku 94 rokov v obci Saint-Philbert-sur-Risle na severe Francúzska.
www.ZIVOTPO.sk
